Žiaci s problémami

Žiak pri nástupe do 1. ročníka sa javil ako tichý a introvertný chlapec, po zátvore škôl v školskom roku 2020-2021 sa počas dištančného vyučovania začali objavovať prvé problémy, žiak si neplnil úlohy, neodovzdával dištančne zadania a zhoršil si prospech. Pri online vyučovaní mal problém objaviť sa pred kamerou. Na výzvu vyučujúcich aby zdôvodnil, prečo si nerobí úlohy tvrdil, že zadaniam nerozumie. Prvé problémy avizovala vyučujúca slovenského jazyka. Následne na to bol vykonaný pohovor a výchovná poradkyňa odporučila zákonnému zástupcovi špeciálne pedagogicko-psychologické vyšetrenie. Výsledky vyšetrenie neukázali žiadne poruchy v rozhraní dyslexie, dysgrafie alebo poruchy pozornosti, ale bolo mu odporúčané psychiatrické vyšetrenie z dôvodu možného podozrenia na sociálnu fóbiu.

Žiak po nástupe do 2. ročníka sa znovu správa introvertne, sedí sám v školskej lavici, má hlavu sklonenú a veľmi ťažko sa vyjadruje. Na psychiatrickom vyšetrení nebol a mame doma tvrdí, že žiadne problémy v škole nemá. Má aj naďalej problém s odovzdávaním domácich úloh počas karantény a krátkodobého dištančného vzdelávania. Niektorí vyučujúci však zaregistrovali určitý posun pri komunikácii – žiak sa občas opýta, ak niečomu nerozumie a došlo k zlepšeniu v predmetoch informatika a administratíva a korešpondencia a občas dochádza ku komunikácii so spolužiakmi.

Žiaka stále pozorujeme a v prípade nejakých zmien kontaktujeme mamu. Na hodinách etickej výchovy plánujeme vytvoriť aktivity, aby sám dokázal vyjadriť svoj názor aj postoj pred spolužiakmi.

Žiak pri nástupe do 1. ročníka sa javil ako komunikatívny, veľmi šikovný chlapec, vedel vyjadriť svoj názor a na vyučovacích predmetoch, aj napriek tomu, že sa nepripravoval pravidelne, vedel reagovať a pospájať si súvislosti. Počas prezenčného vyučovania sa však u neho prejavili zmeny nálad, niekedy sme zaznamenali smútok, niekedy zvýšenú aktivitu. Problém nastal po zátvore škôl v minulom školskom roku. Žiak prestal pracovať, prihlasovať sa na online vyučovanie a plniť si domáce úlohy. Preto sme uskutočnili pohovor s rodičom a výchovným poradcom.

Žiak tvrdil, že dištančné vyučovanie mu vôbec nevyhovuje a bol by najradšej v škole. Hlavnou príčinou na základe rozhovoru so žiakom a rodičom bolo, že žije v neusporiadanej rodine, odsťahoval sa ku otcovi, s mamou má veľmi zlý vzťah a pociťuje voči nej nenávisť. Po tomto rozhovore a prísľube otca, sa žiak začal pravidelnejšie pripravovať na vyučovanie a opäť viac komunikovať.

Po nástupe do 2. ročníka opäť pracuje, reaguje na vyučovacích hodinách, ale opäť sa prejavuje klesanie nálad a niektorým vyučovacím hodinách sa vyjadril, že život nemá zmysel……. ale potom tvrdil, že to myslí zo žartu.

Žiaka a jeho správanie sledujeme a myslím si, že táto zmena nálad vyplýva z fungovania v neusporiadanej rodine a z nevysporiadaného vzťahu s mamou.

Odpoveď:

Dištančné, resp. online vzdelávanie, ktoré bolo počas „covidovej“ situácie preferované prinieslo množstvo zmien, s ktorými sa museli tak pedagógovia, ako aj žiaci, ale aj ich rodinní príslušníci, vysporiadať.

Ja osobne som zaznamenala, že pre niektorých žiakov to bolo vykúpenie z ich neblahej situácie – napr. vyslobodenie zo šikany ich spolužiakov, kratšie vyučovanie, viac času na individuálnu prípravu atď.

Na druhej strane, mnohí mali z toho traumu. Online priamy prenos mohol odkrývať ich súkromie, ktoré si z rôznych dôvodov strážili, strácali sociálny kontakt, únik z problémového domáceho prostredia atď. Často sa stávalo, že učitelia spozorovali zmeny správania u svojich žiakov.

Prvým vinníkom, ktorý prišiel na ranu bolo zvyčajne dištančné vzdelávanie. Fungovanie spoločnosti sa však zmenilo. Všetci sme sa snažili nejakým spôsobom prežiť pandémiu. Postihlo to aj súkromné a pracovné prostredie, ktoré sa navzájom ovplyvňovali. Niekde to pomohlo vzťahy upevniť, inde naopak dochádzalo k veľkým rozkolom až rozpadom. Samozrejme, ovplyvnilo to aj žiakov.  Nie vždy však prvotná príčina musela vychádzať z formy práce na hodine.

Život sa nezastavil a veci sa proste vyvíjali či už vplyvom pandémie, alebo by k niektorým javom došlo aj bez nej.

Je vhodné, aby sme si prešli sebareflexiou. Pomôže, ak žiakom poskytneme priestor, kde si môžu trochu viac zanalyzovať, ako sa toto obdobie u nich vyvíjalo. Aké zmeny sa v ich živote udiali, čo je iné, čo stratili, čo získali, s čím sa museli popasovať, čo naopak zvládali bravúrne a čo si z toho odnášajú. Kam ich to celé posunulo. Pomôže to aj pedagógom trošku hlbšie nazrieť do problémov. Rovnako je fajn, ak si takéto zhodnotenie urobia aj samotní učitelia. 😊

Sú situácie, ktorých riešenie nie je naozaj v kompetencii pedagóga. Je preto úplne v poriadku, ak sa takýmto problémom zaoberá odborník na to určený.  Je dôležité, aby si učiteľ vedel zhodnotiť do akej miery môže byť nápomocný a kde jeho kompetencia, resp. povinnosť končí. Určite si nemožno vyčítať, alebo iným spôsobom to vnímať ako svoje zlyhanie, ak zainteresované strany nechcú spolupracovať. Ak pedagóg urobil všetko, čo považoval za správne, ale zlyháva to na aktivite druhej strany, v takom prípade je potrebné prijať situáciu ako skutočnosť, s ktorou budeme musieť nejaký čas existovať. Pomôcť môžeme len tým, ktorí o našu pomoc naozaj stoja.