Keď žiak ruší hodinu

Piatkové popoludňajšie hodiny v škole bývajú „za trest“. Ak ide o vyučovanie výtvarnej, alebo hudobnej výchovy, býva to o to horšie. Žiaci sa už vidia doma a učitelia musia všetko zvládnuť.

V jedno piatkové popoludnie prebiehala hodina hudobnej výchovy. Pani učiteľka sa snažila žiakov zaujať, ale ten piatok ….Jeden chlapec, hovorme mu Pavol, sa strašne nudil. Sedel v poslednej lavici, rýchlo si však vymyslel zábavu. Stále vstával a chodil k odpadkovému košu vyhadzovať papieriky, ktoré si sám vyrábal. Takto chodil niekoľko minút.

Pani učiteľka najskôr nereagovala a čakala až to Pavla prestane baviť. Ale po chvíli sa už situácia stala neúnosnou a trieda čakala, ako si „učka“ poradí.

Učiteľka sa náhle rozhodla a Pavlovi pri jednej z jeho ďalších ciest ku košu povedala:

„Pavol, len sa prechádzaj, aspoň trošku schudneš!“

Pavol prišiel späť na miesto, očervenel a do konca hodiny už nevstal. Bol trochu pri tele a slová pani učiteľky ho „uzemnili“.

Čo myslíte, reagovala učiteľka správne? Hovorí sa predsa – na hrubé vrece hrubá záplata. Alebo to učiteľka prehnala? Ako sa máme správne zachovať v danej situácii?

Odpoveď:

Príde mi to „kto z koho“.

Pri uplatňovaní pravidiel nenásilnej komunikácie sme schopní otvorene a taktne vyjadriť svoje pocity, postoje, názory a priania, a to pozitívne aj negatívne. Vieme si presadiť vlastný cieľ bez toho, aby sme druhej strane ublížili či už fyzicky, alebo psychicky. Snažíme sa o rovnocennú, partnerskú komunikáciu. Nesnažíme sa stupňovať agresiu, ale ani sa stavať do submisívnej polohy.

V prvom rade si potrebujeme uvedomiť a utlmiť  naše momentálne emócie – hnev, frustráciu, neistotu, … . Takže nádych, výdych – aspoň 3x :)

Pripravíme sa tak na vecnú debatu. Môže nám pomôcť technika asertívnej komunikácie.

1. Pomenujte, ako to vnímate z Vášho pohľadu. „Pavle, vidím, že sa snažíš dať najavo, že ťa môj výklad nezaujíma.“
2. Vyjadrite svoje pocity z tejto situácie. „Úprimne, dosť ma to vyrušuje. Mám dokonca pocit, že sa ma snažíš zhodiť pred triedou …“
3. Deklarujte svoju požiadavku, potrebu. “ Chcem ťa požiadať, aby si bral ohľad na mňa aj tých, ktorí ma chcú počúvať …“
4. Vyjadrite, čo sa má stať, alebo zmeniť. „A: Prestaň pobehovať ku košu, alebo akokoľvek vyrušovať. B: Ak to nezvládneš, opusti triedu. C: Mohol by si mi povedať, čo ti vadí na tejto hodine?…“
5. Deklarujte následok. „A: Prejavíš tak rešpekt voči mne aj spolužiakom. B: A ja ti budem musieť dať neospravedlnenú hodinu. C: Pokúsim sa to zmeniť…“

Ak na niekoho v obrane zaútočíme, vyostrujeme konflikt. A ten buď musíme potom riešiť, čo nás bude stáť nemalé úsilie, alebo ostane nevyriešený. A vieme, že neriešený konflikt nezaniká, naopak vnútorne eskaluje a nevyhnutne musí po čase „vybuchnúť“, často pri situáciách, ktoré s týmto nemajú navonok nič spoločné.

Svojím správaním dostala učiteľka žiaka do niekoľkých konfliktov. Ponížila ho pred samým sebou, triedou, učiteľom. Vďaka osvojeniu si pravidiel nenásilnej komunikácie v budúcnosti zložitú situáciu zvládne k spokojnosti všetkých zainteresovaných strán.