Fyzické napadnutie medzi žiakmi

Zažila som veľmi nepríjemnú až stresujúcu situáciu, a to fyzické napadnutie jedného žiaka druhým žiakom, inými slovami bitku. Udiala sa na konci vyučovacej hodiny, keď žiaci opúšťali učebňu. Žiak AB (17-ročný) podľa jeho slov kamarátsky, dal päsťou do brucha žiakovi XY (19-ročný). Lenže žiaka XY to vyprovokovalo najprv k chyteniu žiaka AB zo zadnej strany krku, potom ho sotil do lavíc, potom mu dával facky za ucho. Po mojom dosť hlasnom kričaní síce prestal, no nestačilo a znova mu ešte dal facku. Toto bol incident.

Čo som urobila? Počas celej bitky som dosť hlasno a zreteľne hovorila až kričala, aby žiak XY prestal a pri tom som ho oslovovala menom. Ostatní žiaci boli z toho veľmi vystrašení, nikto sa medzi nich nemiešal, ani sa nesnažil bitke zabrániť. Poslala som ich von z triedy, vrátane napadnutého žiaka AB a žiaka XY som nechala v triede a dohovárala som mu a snažila sa ho ukľudniť. Celý čas som sa ale veľmi bála, mala som strach, čo ak si nedá žiak rozumne dohovoriť a začne vystrájať ešte viac.

Napriek dlhoročným skúsenostiam so žiakmi a riešením viacerých konfliktov medzi nimi, učiteľ v danom momente uvažuje, či postoj, ktorý zaujal, bol správny k vyriešeniu danej situácie/ konfliktu.

Odpoveď:

Tu išlo skutočne o vyhrotenú situáciu, kedy aj učiteľka mala strach z toho, že môže byť fyzicky napadnutá, príp. môže dôjsť inou formou k ešte väčšej eskalácii agresivity žiaka.

Neviem, čo bolo skutočnou príčinou reakcie staršieho žiaka. Len sa domnievam, že mohlo ísť o pasívnu agresivitu. Čiže „kamarátsky úder“ bol len spúšťač nakumulovanej zlosti. Možno to vôbec nemalo súvis s konkrétnym žiakom, alebo naopak, medzi týmito dvomi osobami bolo niečo nevyjasnené.

Veľmi správne bolo, že učiteľka najprv odsunula divákov a potom rozdelila priamych aktérov do iných miestností.

Na začiatku sa snažila agresívnejšieho žiaka ukľudniť zvýšeným hlasom až krikom, keď nereagoval. Žiak mohol byť v amoku a vôbec neregistroval požiadavky pedagóga.  Ak ideme zaútočiť, podvedome sme pripravení, že môže nastať situácia, že bude na nás niekto kričať. Náš mozog počíta s takouto situáciou a vytvorí si „obranný mechanizmus“, napr. že to prestane vnímať ako hrozbu, alebo prestane úplne vnímať hlas učiteľa („selektívna hluchota“). V takej situácii je vhodné zareagovať nečakane, ideálne spôsobom, ktorý demonštruje naše silnejšie postavenie (najčastejšie sila zvuku, lebo fyzická sila povedie k odporu) – napr. použiť píšťalku, silnejšiu hudbu, … Vytvoriť neočakávanú situáciu. Pre lepšie pochopenie použijem možno nezvyčajný a prehnaný príklad.  Čo myslíte, že by sa stalo, keby učiteľka vyzvala prizerajúcich, aby začali spievať?

Vyhrotené situácie si žiadajú nezvyčajné riešenia, ktoré by mali byť ale také, že situáciu nevyostria ešte viac. Cieľom je vytrhnúť primeraným šokom agresora z jeho konania, zmiasť ho.

Potom je dôležité na chvíľu aktérov od seba oddeliť, kým utíchnu emócie, opadne agresivita. Nechať si od každého vysvetliť jeho pohľad na danú situáciu, ale zároveň naviesť ho, aby sa snažil pochopiť konanie druhej strany. Je dobré, aby sa snažili pochopiť aj ostatných, ktorí boli pri incidente – prizerajúci sa, učiteľ.

Je dôležité, aby žiaci vedeli  zhodnotiť primeranosť svojej aktivity. Aj u prvého – mladšieho žiaka – by som sa zaoberala tým, či toto bol vhodný spôsob prejavu kamarátstva, aké iné riziká to v sebe nieslo, čo si myslí, prečo reagoval jeho spolužiak takto. Ako hodnotí túto celú situáciu, ako ho to zasiahlo a aké ponaučenie si berie z toho pre seba.

Rovnakým spôsobom by som prebrala situáciu aj so starším žiakom. Tu by som sa ale viac snažila doviesť ho k uvedomeniu, prečo reagoval takýmto spôsobom.

Ak už sú „hlavy ochladené“ je vhodné ešte prejsť celú situáciu spoločne v trojici a viesť žiakov k tomu, aby sa snažili pochopiť aj ostatné strany, ako sa cítili a rovnako si uvedomili adekvátnosť svojho konania a jeho možné dôsledky. Rozhovor by som končila tak, aby títo žiaci navrhli riešenie celej situácie aj s ohľadom prevencie do budúcna a prebrala ich návrhy tak, aby to zodpovedalo prípustným riešeniam.

About the Author: Mgr. Jana Lajošová

Lektorka a trenérka soft skills. Koučka pro jednotlivce i týmy. Při své práci využívá metody založené na poznatcích neurověd.

Ďalšie informácie o odborníkoch a realizačnom tíme projektu učiteľ bez stresu nájdete v časti O nás.

Zdieľajte na sociálnych sieťach

Zdroje 1. pomoci