Keď žiačka prekročí hranicu

Žiačka sa na vyučovacích hodinách javila ako veľmi svedomitá a precízna, ale dosahovala priemerné výsledky, pre ktoré sa trápila. Ďalší problém vznikol, keď potrebovala svoje pocity, úspechy ale aj neúspechy zdieľať s vyučujúcimi prostredníctvom telefonátov, sms a četov cez sociálne siete. Dospelo to do štádia, že niektorí vyučujúci sa cítili atakovaní a šikanovaní týmito správami a požiadali žiačku, aby to obmedzila a snažili sa jej to vysvetliť. Avšak aj po špeciálno-pedagogickom vyšetrení a dohovore tieto ataky neprestávali.

Žiačka dokonca aj po ukončení stredoškolského štúdia potrebuje niektorým vyučujúcim vyjadrovať svoje pocity a niekedy dochádza k ohováraniu a osočovaniu z jej strany. Za týmto problémom môže byť takisto zlé rodinné zázemie, možno aj nejaká porucha osobnosti, ktorá však nebola diagnostikovaná.

Ako sa k takémuto správaniu zo strany žiaka postaviť?

Odpoveď:

Jednoznačne musíme mať určené svoje limity. Aby nedochádzalo k zneužívaniu našej pomoci. Sú žiaci, ktorí sa dožadujú pomoci v extrémnej miere.  Často ide o získavanie pozornosti – z rôznych dôvodov. Aj tu by sme mali spozornieť, ak sa nám zdá, že aktivita žiačky týmto smerom naberá na intenzite a „prekračuje zdravú mieru“. Treba žiačku oceniť za jeho snahu, ale zároveň si jasne stanoviť pravidlá a hranice a zároveň jednoznačne ju upovedomiť, že pri prekročení, resp. porušení pravidiel, nebudeme reagovať.

Rovnako je vhodné upovedomiť o takomto správaní aj rodičov a možno s nimi zazdieľať svoj názor – čo sa snaží žiak svojím správaním dosiahnuť  (pochvala autority, uznanie, potrebuje sa len porozprávať a pod.), odporúčať návštevu psychológa a pod.  V prípade, že kontaktovanie pretrváva, príp. ešte narastá, jednoducho nereagovať. Aj pri pretrvávajúcom stave. Ak totiž niekto túži po našej pozornosti, je pre neho prijateľná akákoľvek naša spätná aktivita – aj záporná odpoveď, nadávka, … Hlavne, že mu venujeme pozornosť. To platí nie len pri písomnej, či telefonickej komunikácii, ale aj v priamom kontakte napr. na vyučovaní.

Je však dôležité vydržať a nepoľaviť v ignorovaní. Aj keď sa bude stupňovať nejaký nátlak, čo samozrejme, nie je pre nikoho príjemné.

Nie je však vhodné „odseknúť“ kontaktujúce osoby, tým, že si napr. zablokujeme ich správy, nakoľko by u nich mohlo dôjsť k skratovému konaniu.

About the Author: Mgr. Jana Lajošová

Lektorka a trenérka soft skills. Koučka pro jednotlivce i týmy. Při své práci využívá metody založené na poznatcích neurověd.

Ďalšie informácie o odborníkoch a realizačnom tíme projektu učiteľ bez stresu nájdete v časti O nás.

Zdieľajte na sociálnych sieťach

Príbehy podľa kategórií a značiek

Zdroje prvej pomoci

Zdroje 1. pomoci

Chcem viac zdrojov prvej pomoci